29. 4. 2016

Ann Leckie - Ve službách Spravedlnosti

So mnou a sci-fi je to asi takto: nečítam ho často, ale rozhodne sa mu nevyhýbam. Už dlhšiu dobu som si navyše chcela prečítať niečo, čo by sa odohrávalo vo vesmíre. Keď som teda v anotácii Ve službách Spravedlnosti zachytila vesmírne lode, pomstychtivú hrdinku a tri prestížne ocenenia, neváhala som dlho. Všetko nasvedčovalo tomu, že kniha bude skvelá. Ibaže... nebola.

Breq bola kedysi dávno obrovskou vesmírnou loďou Spravedlnost Toren, k dispozícii mala neobmedzené informácie a tisíce segmentov - ľudských tiel, ktoré ovládala. Náhle však o všetko prišla a ocitla sa uväznená v jedinom ľudskom tele. Napriek všetkému je odhodlaná dokončiť svoju misiu a pomstiť sa. Aby si svoju neľahkú úlohu ešte trochu skomplikovala, zachráni na mrazivej nehostinnej planéte život polomŕtvemu poručíkovi Seivardenovi...


Prosím, nemyslite si, že posledná veta automaticky naznačuje romantickú zápletku medzi Breq a Seivardenom. Nie je to tak. (Aspoň zatiaľ.) Táto kniha nie je romantická. To je v poriadku. Problém je, že nie je ani akčná... Ale nepredbiehajme.

Dej začína práve Breqinou záchranou Seivardena. Autorka necháva čitateľa zorientovať sa za jazdy a na otázky typu kto je kto, akého je pohlavia, či kde sme, odpovedá veľmi nenáhlivo. Našťastie sa postupom času do príbehu pridajú Breqine spomienky z čias, kedy bola mocnou vesmírnou loďou, a postupne do seba všetko zapadne. Totiž... Takmer všetko.

Ann Leckie má bezpochyby zaujímavo fungujúcu myseľ a veľkú fantáziu. Za zmienku stoja napríklad rozmanité kultúry a premyslená história. V istých bodoch však autorkine výmysly akosi narážali na hranice mojej predstavivosti. Myslela i na to, že nie všetky bytosti a jazyky musia vnímať a rozlišovať pohlavie tak ako my. V praxi sú teda pre rozprávačku Breq všetci "ona", až kým neprejde do cudzieho jazyka, ktorý pohlavie rozlišuje, a šokovaný čitateľ zistí, že v niektorých prípadoch je "ona" vlastne skôr "on". 

Za podobne mätúci koncept som považovala tiež tisícky segmentov jedného vedomia v podobe tisícok tiel fungujúcich prakticky nezávisle od seba na rôznych miestach. A vlastne aj celú hlavnú zápletku. Keby som si mala vybrať medzi "fascinujúce" a "zbytočne mätúce", priklonila by som sa k druhej variante.

Mojím základným problémom však bolo niečo iné - fakt, že som očakávala akčné vesmírne sci-fi a namiesto toho som dostala vesmírnu politiku. Akcia sa vyskytuje až v závere a úprimne, takú pomalú knihu som už dlho nečítala. Tých takmer 400 strán autorka využila prevažne na oboznámenie so svetom, postavami a situáciou. Niežeby to bolo na škodu, ale predsa len - v tomto prípade príbeh rozhodne mohol byť dynamickejší a strhujúcejší.

Veľkým plusom sú naopak postavy - v knihe ich nevystupuje veľa, no niektoré z nich mi boli naozaj sympatické. Nápad s hlavnou hrdinkou-loďou/nie človekom je taktiež originálny a ponúka zaujímavé možnosti do budúcna. Zároveň musím oceniť musím štýl písania, pretože sa kniha napriek všetkým mojím výhradám čítala vcelku príjemne.

Do istej miery dokážem pochopiť, prečo Ve službách spravedlnosti získalo všetky tie ocenenia - jedná sa o originálnu, prepracovanú knihu, v ktorej pokračovaniach vidím určitý potenciál. Ak máte dostatok trpezlivosti a zaujala vás anotácia, určite jej dajte šancu. Ja na ňu asi jednoducho nie som vhodný čitateľský materiál a udeľujem jej 2,5*.


Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, môžete tak urobiť napríklad tu, na albatrosmedia.sk.
Za poskytnutie recenzného výtlačku výmenou za úprimnú recenziu ďakujem albatrosmedia.

Obálka z albatrosmedia.sk

2 komentáre:

  1. Výborná recenze :) Ale jejda, to vypadá na zklamání. Knihu právě plánuji začít číst a teď už na ni nemám tolik chuť :) Přesně jako ty, čekám akční sci-fi. Škoda, že jí není.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Možno keď na to budeš pripravená, vypáli to inak a zapáči sa... Budem držať palce.:)

      Odstrániť