2. 10. 2015

Trish Doller - Aspoň trochu normální

Na tejto knihe ma upútala najmä anotácia, no bola to jej dĺžka, ktorá ma presvedčila. Keďže má len necelých 200 strán, vedela som, že aj keby sa mi nepáčila, nečítala by som ju dlho. Navyše šance, že dostanem krátky super príbeh, boli pomerne vysoké.

Travis sa po roku aktívnej služby vracia domov z misie v Afghanistane a nič nie je ako predtým - medzi jeho rodičmi panuje zvláštne napätie, jeho brat mu prebral auto, kamarátov a chodí s jeho bývalou priateľkou. Najviac sa však zmenil sám Travis - prenasledujú ho nočné mory a každú chvíľu niekde zazrie svojho mŕtveho najlepšieho kamaráta...

Raz sa v bare stretne s Harper, ktorá ho tak trochu neznáša za to, čo jej v minulosti urobil, ale akosi si k sebe nájdu cestu a začnú sa vyrovnávať so svojimi problémami. Ako hovorí anotácia, je to "příběh o tom, že i v sebehorší situaci nesmíme ztrácet naději a že život je vlastně krásný".


Pri knihách písaných ženou z pohľadu chlapa existuje vždy nejaké riziko, že to zle vypáli. Trish Dollerová našťastie vedela, čo robí a mužský uhol pohľadu zvládla skvele. Hlavný hrdina Travis je naozaj realistický - nie je svätý, nadáva, robí chyby a správa sa hlúpo... Osobne som si ho do istej miery obľúbila, hoci rozhodne nechápem jeho konanie a najmä dôvody, kvôli ktorým sa pridal do armády, čo moje sympatie trochu znižovalo. Jeho objekt záujmu, Harper, je sympatická a vtipná. Okrem hlavnej dvojice dostali nejaký priestor i Travisovi kamaráti-vojaci a jeho rodina. S ohľadom na rozsah knihy si autorka so spracovaním ich charakterov poradila skutočne dobre, nemám jej čo vytknúť.

Ako som už spomínala, nadchla ma myšlienka, že si prečítam nejaký jednoduchší, kratší príbeh a som spokojná s tým, čo som dostala. V knihe sa totiž nerozoberal len rozvíjajúci sa vzťah hlavných hrdinov, ale tiež ich rodinné problémy a vyrovnávanie so stratou. Navyše sa čitateľovi naskytá príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako vyzerá život súčasného vojaka - táto neopozeraná téma je v mojich očiach rozhodne veľkým plusom. Jediné, čo sa mi zdalo unáhlené a nereálne bola rýchla zmena Harperinho postoja k Travisovi. Na druhej strane, zvyšok ich vzťahu plynul prirodzene, márne by ste hľadali prehnané presladené scény či typické klišé.

Prvá polovica knihy (mimochodom, ubehla ako voda) bola vlastne tak trochu priemerná, akurát s netypickým rozprávačom. Zvyšok príbehu a hlavne záver sa mi však veľmi páčili. Autorka sa v nej viac venovala Travisovým problémom a nechýbali ani vtipné dialógy či pozitívne ladený odkaz. Napriek tomu sa nedá povedať, že by ma Aspoň trochu normální nejako výraznejšie emocionálne zasiahlo.

Ak máte chuť na dobre napísaný, premyslený a netradičný príbeh zo života, ktorý hovorí o ťažších témach bez toho, aby bol skĺzol do depresívnej atmosféry, určite skúste dať tejto knihe šancu. Možno si vás dokonca získa ešte viac než mňa - ja ju hodnotím ako príjemné čítanie a udeľujem jej 3,5*.


Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, môžete tak urobiť napríklad tu, na albatrosmedia.sk.
Za poskytnutie recenzného výtlačku výmenou za úprimnú recenziu ďakujem albatrosmedia.

Obálka z albatrosmedia.sk

6 komentárov:

  1. Na tuhle knihu koukám v knihkupectví už nějakou dobu. Možná po ní ale nakonec sáhnu :)
    http://small-literaryworld.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dúfam, že sa ti bude páčiť, ak sa pre ňu rozhodneš.:)

      Odstrániť
  2. Dá sa povedať, že na tú knihu máme v podstate rovnaký názor - iba ty si tie myšlienky z mojej hlavy dokázala napísať pozitívne, zatiaľ čo ja som v prvom rade najmä frflala :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No tak tuším už viem, po akej knihe sa poobzerám :) Vyzerá super

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite poobzeraj, mohla by sa ti páčiť.:)

      Odstrániť